Jedno auto dve cesty

Ako som si vyberal auto

Od nepamäti ma priťahovali offroad autá. Kedysi dávno mal kamarátov otec starého Patrola, ktorý som vnímal ako vysnívané vozidlo. Zároveň som obdivoval jazdcov rally — ich odvahu, techniku a schopnosť zvládať náročný terén.

Keď som si neskôr chcel kúpiť prvé auto podľa svojho gusta, musel som urobiť niekoľko kompromisov. Moje požiadavky boli jasné: spoľahlivosť, pohon 4×4 schopný zvládnuť mierny terén, dobré jazdné vlastnosti na ceste, prijateľná spotreba — a hlavne, zmestiť sa do môjho dosť nízkeho rozpočtu.

Z toho mi vyšiel Subaru Forester prvej generácie s manuálnou prevodovkou a 2.0 atmosférickým benzínovým motorom. Auto malo výborné jazdné vlastnosti vďaka nezávislému zaveseniu všetkých kolies, dostatočnú silu vďaka redukčnej prevodovke, skvelú stabilitu vďaka boxer motoru a karoséria typu kombi poskytovala dostatok priestoru — dokonca aj na spanie pre dvoch. 

Práve s týmto autom sa začali moje overland skúsenosti. Spravil som si prvú zástavbu, pustil som sa do prvého offroad tuningu: zdvihol som ho o 3" pomocou podložiek a namontoval spodnú ochranu motora. Zažil som s ním množstvo krásnych výletov.

Neskôr som začal hľadať priestrannejšie auto. Na festivale Overland ma zaujal prerobený Citroën Berlingo — najmä jeho šikovne spravená zástavba pre dvoch. Berlingo sa mi síce nepodarilo zohnať, ale veľmi sa mi zapáčil Mercedes Vaneo. Priestranný, s výborným naftovým motorom, dobrou spotrebou — na kempovanie úplne super. Až na to, že bol príliš nízky a mal len predný náhon. 

Veľmi rýchlo som zistil, že na miesta v prírode môžem zabudnúť a budem nútený uspokojiť sa s kempami. Takže Vaneo šlo do sveta.

Znova som začal googliť, hľadať, pýtať sa a zisťovať, ktoré auto by bolo ideálne — tentoraz už nie len pre mňa, ale aj pre Barborku.

Pomedzi to som mal pár áut, ktoré slúžili len ako premiestňovadlá. No stále som sníval o poriadnom aute, na ktorom si budem môcť naplno užívať výlety v štýle overland.

Moje požiadavky boli jasné:

• dostupné náhradné diely,

• čo najnižšia spotreba (aby nás dlhšie výlety nezruinovali),

• dostatočný vnútorný priestor (už sme boli traja),

• a veľmi dobré schopnosti v teréne.

Ako som prechádzal ponuky offroadov, zistil som, že väčšina má naftové motory so spotrebou nad 11 litrov. Keďže som už mal skúsenosti s LPG, začal som sa obzerať po benzínovom aute, ktoré by sa dalo prerobiť. 

Čoskoro som narazil na americké autá — a najviac ma zaujal Ford Explorer 3. generácie. Najmä kvôli silnému a relatívne úspornému motoru 4.0 V6, ktorý dokázal jazdiť na 15 litrov LPG, čo je ekvivalent naftového auta so spotrebou okolo 7 litrov. Úplne super.

Náhradné diely som síce objednával z USA, ale chodili rýchlo a boli prekvapivo lacné. Problém nastal, keď som potreboval väčší diel alebo som chcel auto upraviť na vyššiu terénnu odolnosť. Špeciálny offroad podvozok prakticky neexistoval, nebol dostupný ani šnorchel. Takže všetko, čo som chcel, som si musel pracne dohľadať, vyrobiť alebo upraviť z iných dielov. 

Najviac sa mi však páčil celkový prejav auta — motor, jazdné vlastnosti na ceste, ale aj schopnosti v teréne. Explorer bol postavený na ráme, mal redukčnú prevodovku, medzinápravovú uzávierku, nezávislé zavesenie všetkých kolies. Keď som namontoval podložky nad pružiny, schopnosti v teréne sa brutálne zlepšili.

Keď som už bol spokojný s tým, ako som auto upravil a poopravoval, prišla havária. A práve úpravy, ktoré som na aute spravil, nám všetkým zachránili život.

Po piatich rokoch som stál znova pred tou istou dilemou: Aké auto ďalej?

Toyota Land Cruiser: Etalón spoľahlivosti (s pár prekvapeniami)

Po Exploreri sa moje požiadavky trochu upravili. Chcel som auto, ktoré bude ešte schopnejšie v teréne, s dostupnými náhradnými dielmi, veľkými možnosťami individuálnych úprav a hlavne — s vysokou spoľahlivosťou.

Etalónom spoľahlivosti, dostupnosti dielov a servisu kdekoľvek na svete, s výbornými terénnymi schopnosťami, je Toyota Land Cruiser. Zvolil som (najmä kvôli kúpnej cene) verziu Prado 120 s 3.0 dieselom.

Zo začiatku som nebol úplne nadšený z toho, čo mi každý ospevoval ako „najlepšie expedičné auto“. Po Exploreri to bol trochu krok vzad — najmä čo sa týka komfortu. Odkladacie priestory sú nelogicky umiestnené, je ich málo alebo sú malé. Rozmiestnenie ovládacích prvkov pôsobí chaoticky, sedáky sú krátke, a kvôli zadnej tuhej náprave je jazda uhojdaná. Auto nedrží tak pekne stopu na ceste — občas sa správa ako taký hadík (trochu preháňam 😄). Celkovo je tam aj menej priestoru.

Ďalšia vec je motor. Aj keď má slušný ťah do kopca, na ceste mu chýba výkon. Často mám pocit: stlačím pedál a… nič, nič… ááá, už idem… a už nevládzem. To je v skratke prejav dieselu.

Ale po troch mesiacoch s Toyotou som spoznal aj jej silné stránky. Na rozbitých cestách ide ako po koberci — ten komfort je úžasný. Skvele kríži, čo som na žiadnom inom aute nezažil. Asistent zjazdu z kopca je výborný, najmä na blate — cez ABS koriguje celé auto a snaží sa ho udržať v smere.

A čo je super — čokoľvek chcem upraviť alebo dokúpiť, nemusím dni googliť. Jednoducho to objednám. Teda… najskôr na to treba zarobiť 😄.

Nakoniec mám auto, ktoré spĺňa moje očakávania a verím, že mi bude dlho slúžiť. Momentálne je v štádiu úprav a opráv — treba jej dať trochu lásky. Nie je to dokonalé auto, ale spĺňa všetko, čo momentálne potrebujem. Je ako správna žena — vhodná do koča aj do voza.

Nemusím sa s ním hanbiť ísť na stretnutie s klientom, zobrať rodinku na výlet stovky kilometrov po diaľnici, a zároveň sa nemusím báť vyraziť s chalanmi na offroad areál.

Viac o úpravách, opravách a vybavení sa dozviete v ďalších článkoch.                              

Postupne vám ukážem, čo všetko sme na aute menili, dopĺňali a ladili — od technických detailov až po praktické vychytávky na cestovanie mimo civilizácie.