Moje úplné začiatky? Občasné prespávanie v kufri auta – na výlete, stanovačke, alebo akcii s partiou. Pamätám si jedno z prvých spaní: Jánska vatra, spacák, turistický varič, plechový hrnček… prakticky bez výbavy, len chuť byť vonku.
V roku 2016 som sa dozvedel, že neďaleko bude stretnutie cestovateľov – „Overland“. Išiel som sa pozrieť. A tam to prišlo. Atmosféra, ľudia, príbehy z krajín, kam som si myslel, že sa autom ani nedá dostať. Bolo to presne to, čo som hľadal.
Odvtedy som postihnutý diagnózou: overlanding. A neplánujem sa liečiť.
V tom istom roku, keď som objavil overlanding, som spoznal aj Barborku. Pomaly som ju začal „zaúčať“ – najprv len predstava dobrodružného cestovania, neskôr prvý spoločný Overland. Páčilo sa jej to, no zatiaľ si vedela predstaviť len výlety po okolí.
Na ďalší výjazd sme už mali upravené auto so spacou plochou a plánovali našu prvú expedíciu – Rumunsko. A tam to prišlo: Barborka úplne prepadla diagnóze overlanding. Všetko šlo skvele… až kým som auto nerozbil. Totálka. Doslova.
Ale ani to nás nezastavilo. Na našu prvú expedíciu sme zobrali aj našich havkáčov a vyrazili do Poľska – prvýkrát k moru. A keďže sme psíčkari telom aj dušou, auto patrilo im. My sme spávali vedľa v stane. Overlanding verzia 2.0 – rodinná, chlpatá a ešte dobrodružnejšia.
Na začiatku to bolo úplne jednoduché. Stačila doska v kufri auta, spacák, turistický varič, plechový hrnček… a na večer trochu vínka. Žiadne výbavové šialenstvo, len chuť byť vonku, zažiť niečo iné a prebudiť sa s výhľadom, ktorý si nevyberieš z katalógu.
Po nehode so Subaru sme si prešli rôznymi autami.
Opel Astra – na ňom sme zvládli náš prvý road trip cez Poľsko. Mercedes Vaneo – priestranný, pohodlný, ale mimo asfaltu úplne mimo. Potom pár „premiestňovadiel“: Ford Fusion, Subaru Legacy… nič, čo by vydržalo naše tempo a štýl cestovania.
Až konečne prišiel ten moment. Podarilo sa mi kúpiť vysnívané auto. Také, ktoré zvládne terén, má dušu dobrodruha a stane sa naším druhým domovom na cestách.
A aké? čítajte ďalej...
Po roku gúglenia, čítania fór a technických porovnaní padla voľba: Ford Explorer. Veľká Amerika, motor V6, objem 4 litre. Pre niekoho možno nelogická voľba – benzínová spotreba je vysoká. Ale ja som vedel, že s LPG to bude ekonomickejšie než väčšina naftových SUV a hlavne s poriadným srdcom a priestorom.
A hlavne… bola to láska na prvý pohľad.
Pol roka som bojoval s registráciou, papiermi a bývalými majiteľmi. Ale keď sa to konečne podarilo, mohol som začať stavať auto presne podľa našich potrieb. Pripravené na výlety, expedície, dobrodružstvá
A tak začali 4 roky plné úprav, opráv ale hlavne - plné malých aj väčších dobrodružstiev. Frenkie nás nikdy nenechal v štichu. A ja som sa mu za to odvďačil starostlivosťou, vylepšeniami, detailami ktoré z neho spravili spoľahlivého parťáka na cestách.
Ako prebiehali úpravy? Čo všetko som si vyrobil, dokúpil, prerobil? To všetko nájdeš na odkaze "naše expedičné úpravy"
Po štyroch rokoch som bol konečne spokojný. Frenkie bol presne taký ako som si ho vysníval.
Až sa stalo niečo čo nám zmenilo život. A hlavne - usporiadalo priority.
Toto bol koniec Frenkieho. Ale nie náš.
Nehoda ktorá mohla dopadnúť oveľa horšie, dopadla tak že sme všetci vyšli živý a zdravý. Vďaka úpravám - spevnená strecha s expedičnou záhradkou, hlinníková zástavba v kufri ktorá udržala všetko na svojom mieste, kvalitné detské autosedačky, správne zapnuté bezpečnostné pásy... Frenkie nás ochránil. Doslova sa obetoval.
Stačila zhoda blbých náhod: kameň za zákrutou, pník ktorý nás vymrštil... a potom osem otočení cez strechu. V rýchlosti len 50-60 km/h. Z auta nezostalo nič použiteľné. Ale my sme tu. A to je hlavné!
Po nehode sme boli vyčerpaný. Zvažovali sme pauzu - rok, možno tri. Možno elektrické auto. Boli sme unavený. A obzvlášť - keď som si predstavil, koľko času, koľko energie, úsilia, a peňazí som do Frenkieho vložil.
Ale zároveň som vedel že to malo zmysel
A že ešte to nekončí.
Neskončili sme, ideme ďalej!
Nehoda nás naučila čo je naozaj dôležité - byť spolu. Čas s najbližšími má väčšiu hodnotu než peniaze, dorobený dom, či pracovné úspechy. Nikto nevie ako dlho tu bude. A v starobinci je blbé spomínať len na to, koľko sme pracovali.
A tak Barborka rozhodla: elektrické auto nekupujeme. Nie že by to nebolo rozumnejšie než starý offroad, ale keď videla ako som bez energie, bez cieľou a bez radosti spomínal na výlety s Frenkiem, tak rozhodla srdcom.
A presne toto rozhodnutie 💛 nás vrátilo späť na cestu (a aj mimo nej).
Po Frenkiem nebolo hľadanie nového auta vôbec jednoduché. Moje požiadavky boli jasné:
Spoľahlivosť - auto na ktoré sa môžem spoľahnúť v teréne aj na diaľnici
Možnosť úprav - Frenkie mal svoje limity, teraz som chcel viac priestoru na svoje vylepšenia
Priestrannosť - Vhodné ako daily car, ale aj na dlhé výpravy s rodinou
Terénne schopnosti - aby zvládlo aj náročné Balkánske horské cesty
Rozpočet - kúpa ale aj servis musel byť cenovo zvládnuteľný
A tak padla voľba na Toyota Land Criser Prado 120. Legendárna spoľahlivosť, všade dostupné náhradné diely, výborný základ na úpravy, dostatok miesta a schopnosti ktoré som potreboval.
Nový začiatok, nový parťák - pripravený na ďalšie dobrodružstvá.
Ďakujem že ste dočítali až sem. Toto určite nieje koniec - práve naopak. Je to začiatok ďalších dobrodružstiev, výletov a expedícií... Ale najprv, hodín a hodín strávených v aute, pod autom, pri aute a na aute.
Verím že Dianka, tak voláme našu Toyotku - bude minimálne tak dobrou parťáčkou ako bol Frenkie. Zatiaľ sa len zoznamujeme, ale jedno mi už stihla prezradiť: v teréne sa jej moc páči 😊